Poďte na kávu, Andrej.

Pán prezident. 

Ja som pani režisérka. 

Nemusíme sa tak oslovovať, dobre?  

Vy ste Andrej a ja Mariana. Možno to neviete, ale kameramanovi filmu Únos, Lacovi Janošťákovi sa včera poobede narodil syn a dal mu meno Andrej. Niektorí filmári by sa mohli nazdávať, že po ruskom režisérovi Andrejovi Tarkovskom, ale on je Andrej po Vás.  To sú veci, čo?

Stretávate veľa ľudí a na polovicu z tých stretnutí okamžite zabudnete. Ani mňa by ste si už nevybavili, hoci sme stáli oproti sebe na dĺžku ruky a dívali sme sa na seba po premiére môjho Únosu. Nemali ste na mňa viac času, hoci som Vás chcela potiahnuť za sako do kúta na to víno, čo ponúkali. Povedala by som Vám,  že je perfektné, že ste ste prišli. Že je to strašne ľudské a slušné. 

Písala som scenár o prezidentovi, našom celkom prvom, ktorému chalani zo sisky uniesli syna a v partaji s mafiánmi ho mučili a znemožnili, aby ponížili otca. Spravila som si prestávku v písaní a gúglila jeho portrét a vyskočil mi aj váš, hoci v tom čase žil ešte aj ten skutočný. Potom som napísala obraz, kedy prezident predstupuje pred parlament, aby im povedal, že mu ublížili, oni všetci, tak ako tam sedeli, všetkých stopäťdesiat ublížilo nielen  synovi, ale jemu samému,  jeho viere v ľudskosť a súcit a jeho viere v štastný koniec tejto krajiny.  Aj do Vás si občas kopli, posadili vás do lietadla a potom do vlaku a potom do auta a tak rôzne a nič  nebolo pre slovenského prezidenta dostatočne ponižujúce.  Nezabudli Vám posielať šifrované odkazy, pričom Vás zaklínali Svätoplukom, Cyrilom, Metodom, Sedembolestnou a ostatnými rozprávkovými bytosťami.  

Pred rokom ste prišli na premiéru Únosu, všade šušot: už je tu, je tu, prezident je v sále... jézuškriste ideme,  nesmie čakať,  banda hýbme sa, ja umrem, mne sa chce cikať,  nemám ťahák, nemáme kvety,  mikrofón, adelaideš, marianaideš! Tak je to vždy, nemyslite si. :-)
Po filme ste mali na mňa sviežich tridsať sekúnd. 

Zabili Jána a Martinu, mali iba o málo viac, než Remiáš s Oskarom. Ďalšie matky, ktoré zostali bez detí, dve matere, ktorých život je zničený. Stalo sa to, pretože túžba po moci bola väčšia než ľudský život. 

Keď ste v telke dohovorili o hneve a frustrácii, potrebe dôvery občanov vo vládu, s mužom sme sa na seba v obývačke pozreli. Ten pocit, keď sa nemusíš hanbiť za svojho prezidenta! Ten pocit! Požičala by som ho iba kamarátovi hercovi, keď mi potom napísal: My vám ho strašně závidíme, Mariánko.  A přejeme! Napísal Pavel Liška a necháva pozdravovať. 

Kto nakrúti tento film? Kto nakrúti film o nás? O mne, postavičke komparzu, nepatrnej bodke na námestí slušných ľudí. O Vás, Andrej, najslušnejšom prezidentovi, akého sme si v týchto dňoch mohli priať. 

Je už jedna po polnoci a musím ísť spať, lebo ráno odnesiem Esterku do škôlky a potom píšem scenár krásnej rozprávky. Zlo bude potrestané, to si môžete byť všetci do nohy istí. Láska, pravda a slušnosť zvíťazia. 

Chcem Vám povedať, milý Andrej, že ak budete mať niekedy voľné okno v programe, príďte ráno k nám, odnesieme  Esterku do škôlky a môžeme ísť na kávu. Bude to parádna káva.